Ak ste niekedy mali vo svojom živote narcistu, pravdepodobne poznáte ten zvláštny pocit emocionálneho chaosu. Jeden deň vás chváli, druhý deň vás zhadzuje. Jednu chvíľu pôsobí ako vaša spása, a o chvíľu neskôr vám kradne pokoj, sebavedomie a silu. Narcista totiž nehrá fér. On hrá hru – psychologickú, manipulatívnu, vysilujúcu. A tá hra má jedno...

Vzťah s narcistickou osobou je ako pomalá erózia — zdanlivo nenápadná, no postupne ti odnáša pôdu spod nôh. Narcista často nepríde do tvojho života ako monštrum. Príde ako niekto charizmatický, starostlivý, fascinujúci. No čím dlhšie zostávaš, tým viac sa začínaš strácať — v pochybnostiach, v tichu, v slzách, ktoré si ani nevieš vysvetliť.

Ak si niekedy mal pocit, že ťa niekto neustále ťahá do hádok, manipuluje tvojimi emóciami, alebo z teba vysáva energiu – možno si sa stretol s narcistom. Narcisti sú majstri manipulácie. Ich sila spočíva v tom, že vytvárajú drámu a chaos – a potom sa živia tvojimi reakciami.

Mnoho ľudí, ktorí žijú alebo žili s narcistom, majú spoločnú jednu vec: problém s nastavením hraníc. Nie preto, že by nechceli. Ale preto, že boli opakovane trestaní, ignorovaní alebo emocionálne manipulovaní vždy, keď sa o to pokúsili.

Sebahodnota nie je niečo, čo sa rodí samo od seba. Nie je to výsledok náhod, vonkajších okolností či uznania od druhých. Je to výsledok vnútornej práce – systematického procesu, v ktorom spoznávame sami seba, učíme sa, ako sa postaviť za svoje potreby a ako sa vrátiť k vlastnej sile, ktorú nám často životné skúsenosti, trauma alebo manipulujúci...

Mnohí ľudia, ktorí majú vo svojom živote narcistu – či už partnera, rodiča, šéfa alebo kamaráta – prechádzajú dlhodobým emočným chaosom. Narcista vie vytvoriť ilúziu, že je stredom sveta, že všetko sa musí točiť okolo neho. Vie byť charizmatický, presvedčivý a vo svojich manipuláciách neúnavne vytrvalý. A tak ho často vnímame ako niekoho, kto má...

Ak sa ti zdá, že do vašich problémov s narcistom neustále niekto zasahuje – jeho ex, jeho mama, kamaráti, "niekto, kto niečo povedal" – nie je to náhoda. Je to zámer.

Urobia niečo zraňujúce – klamú, manipulujú, kričia... a nakoniec si to ty, kto je obvinený, že je neúprimný(á), dramatický(á) alebo toxický(á).
Znie ti to povedome?

Spoznáš niekoho a je to ako z rozprávky. Správy, komplimenty, darčeky, pozornosť – máš pocit, že si konečne našiel(la) "toho pravého/to pravé". Všetko je rýchle, intenzívne, vášnivé. Milujú ťa, obdivujú ťa, hovoria, že si výnimočný(á)...

Niekedy je najhlučnejšia vec v miestnosti... ticho. Nie ticho, ktoré lieči. Ale ticho, ktoré trestá. Ticho, ktoré ťa núti pochybovať, prosiť, hľadať, a ospravedlňovať sa za niečo, čo si možno ani neurobil(a).